Historické pozadie
Slováci začali migrovať do oblasti dnešnej Vojvodiny už v 18. storočí, kedy táto časť Balkánu patrila pod vládu Habsburskej monarchie. Hlavné dôvody tejto migrácie boli dva: maďarizácia, ktorá intenzívne prebiehala na území Slovenska, a náboženský útlak, najmä voči evanjelickej cirkvi. V dôsledku týchto faktorov sa mnoho Slovákov rozhodlo opustiť svoje domovy a hľadať lepšie životné podmienky v Dolnej zemi, ako sa vtedy hovorilo južným územiam Habsburskej monarchie.

Príchod a osídlenie
Prví Slováci prichádzali do Vojvodiny na pozvanie habsburských úradov, ktoré potrebovali osídliť nedávno oslobodené územia od Osmanskej ríše. Slováci sa usadzovali v rôznych častiach Vojvodiny, pričom významné komunity vznikli v dedinách ako Pivnica, Selenča, Bački Petrovac, Kysáč a ďalších. Tieto dediny sa časom stali centrami slovenského kultúrneho a spoločenského života v regióne.

Kultúrny a spoločenský život
Dolnozemskí Slováci si aj napriek odtrhnutiu od materskej krajiny dokázali udržať svoju kultúru, jazyk a tradície. Vznikali tu slovenské školy, kostoly a kultúrne spolky, ktoré prispievali k udržaniu národného povedomia. Bački Petrovac sa stal významným centrom slovenského kultúrneho života, kde sa dodnes konajú rôzne podujatia na podporu slovenského jazyka a kultúry.

Evanjelická cirkev hrala v živote Dolnozemských Slovákov kľúčovú úlohu. Kostoly neboli len miestami náboženského vyžitia, ale aj centrami vzdelávania a spoločenského diania. Slovenskí evanjelici si založili vlastné školy, kde sa deti učili v rodnom jazyku a preberali základy slovenskej kultúry a tradícií.

Významné dediny a komunity
Pivnica: Táto dedina je jedným z najstarších a najvýznamnejších slovenských sídel vo Vojvodine. Má bohatú históriu a silné kultúrne tradície, ktoré sú udržiavané miestnymi obyvateľmi.

Selenča: Ďalšia dedina s významnou slovenskou komunitou. Selenča je známa svojimi kultúrnymi podujatiami a aktívnym spoločenským životom.

Bački Petrovac: Považovaný za srdce slovenského života vo Vojvodine. Nachádza sa tu slovenské gymnázium a múzeum, ktoré dokumentuje život a históriu Slovákov v tomto regióne.

Kysáč: Dedina, ktorá si tiež zachovala silné slovenské povedomie. Je tu aktívna slovenská komunita, ktorá sa zapája do rôznych kultúrnych a spoločenských aktivít.

Súčasná situácia
V súčasnosti žije vo Vojvodine približne 50 000 Slovákov, ktorí tvoria jednu z najväčších národnostných menšín v tomto regióne. Aj napriek modernizácii a globalizácii si Slováci vo Vojvodine dokázali udržať svoju identitu. Naďalej sa tu vyučuje v slovenčine, organizujú sa kultúrne podujatia a udržiavajú sa tradičné remeslá a zvyky.

Slovenské spolky a organizácie vo Vojvodine zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore a udržiavaní slovenského jazyka a kultúry. Napríklad Matica slovenská v Srbsku je aktívna v oblasti kultúry a vzdelávania a pravidelne organizuje podujatia, ktoré spájajú slovenskú komunitu.

Slováci vo Vojvodine sú živým dôkazom toho, že aj po stáročiach je možné udržať si svoju kultúru, jazyk a identitu. Ich prítomnosť obohacuje kultúrny a spoločenský život Vojvodiny a predstavuje dôležitý most medzi Slovenskom a Srbskom. Ich história a súčasný život sú príkladom húževnatosti a odhodlania udržať si svoje korene aj v cudzom prostredí.

Autor Tomáš Zlatuška.